HomeUpanishadsAmritbinduVerse 5
Previous Verse
Next Verse

Verse 5

Amritbindu

तावदेव निरोद्धव्यं यावद्धृदि गतं क्षयम् । एतज्ज्ञानं च ध्यानं च शेषो न्यायश्च विस्तरः ॥५॥

तावत् । एव । निरोद्धव्यम् । यावत् । हृदि । गतम् । क्षयम् । एतत् । ज्ञानम् । च । ध्यानम् । च । शेषः । न्यायः । च । विस्तरः ॥

tāvad eva niroddhavyaṃ yāvad hṛdi gataṃ kṣayam | etaj jñānaṃ ca dhyānaṃ ca śeṣo nyāyaś ca vistaraḥ ||5||

لا يُكفّ الذهن إلا بقدر ما يبلغ الفناء في القلب. هذا هو المعرفة، وهذا هو التأمّل؛ وما عدا ذلك فليس إلا جدلًا منطقيًّا وتفصيلًا مطوّلًا.

It is to be restrained only so long as it has reached dissolution in the heart. This is knowledge and this is meditation; the rest is logic and elaboration.

Mano-nirodha culminating in ātma-niṣṭhā; primacy of direct realization over discursivenessMahavakya: Indirect: emphasizes aparokṣa-anubhava/niṣṭhā as the fruition of mahāvākya teaching; ‘the rest is logic’ critiques mere dialectic without realization.AtharvaChandas: Anuṣṭubh (śloka)