Shloka 23

ततः पर्वतमासाद्य ऋष्यमूकं नृपात्मज।।।।न विवेश तदा वाली मतङ्गस्य भयात्तदा।

tataḥ parvatam āsādya ṛṣyamūkaṁ nṛpātmaja |

na viveśa tadā vālī mataṅgasya bhayāt tadā ||

ثم، يا ابن الملك، لما بلغتُ جبل رِشياموكا، لم يدخل فالي إليه آنذاك، خوفًا من ماتنغا ولعنته.

darśana-arthamfor seeing / for searching
darśana-artham:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeNoun
Rootdarśana + artha (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (चतुर्थी/षष्ठीभाव: दर्शनस्य/दर्शनाय अर्थः); पुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; प्रयोजनार्थक (purpose)
tubut / indeed
tu:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formनिपात (particle; contrast/emphasis)
vaidehyāḥof Vaidehī (Sītā)
vaidehyāḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootvaidehī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
sarvataḥeverywhere
sarvataḥ:
Deśa-adhikaraṇa (देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootsarvataḥ (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb: ‘from all sides/everywhere’)
kapi-yūdhapāḥleaders of monkey troops
kapi-yūdhapāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootkapi + yūdhapa (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी-तत्पुरुष: कपीनां यूधपाः); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
vyādiṣṭāḥwere commanded
vyādiṣṭāḥ:
Kriyā (क्रिया; predicate)
TypeVerb
Rootvi-ā-diś (धातु) + kta (क्त)
Formकृदन्त (past passive participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; कर्तरि-विशेषणरूपेण (predicate: ‘having been ordered’)
kapi-rājenaby the monkey-king
kapi-rājena:
Karaṇa (करण; agent in passive)
TypeNoun
Rootkapi + rājan (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी-तत्पुरुष: कपीनां राजा); पुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
yathā-uktamas instructed
yathā-uktam:
Prakāra (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय) + ukta (प्रातिपदिक; from vac)
Formअव्ययीभाव-समास (यथोक्तम् = यथा उक्तम्); क्रियाविशेषण (adverbial)
jagmuḥwent
jagmuḥ:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootgam (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद; प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन
añjasāswiftly
añjasā:
Prakāra (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootañjasā (अव्यय/नपुंसक-तृतीया)
Formक्रियाविशेषण (adverbial instrumental: ‘straight/quickly’)

'O prince Rama! then I reached mount Rishyamuka which Vali did not enter out of fearof the curse of Matanga.

Ṛṣyamūka
V
Vālī
M
Matanga
R
Rāma
S
Sugrīva

FAQs

Dharma establishes inviolable sanctuaries: the hermitage-protected mountain becomes a lawful refuge where aggression is restrained by reverence/fear of sacred consequence.

Sugrīva explains how reaching Ṛṣyamūka secured him, because Vālī would not cross into that protected region due to Matanga’s curse.

Respect for sacred limits (even if motivated by fear): Vālī’s power is checked by the boundary of a sage’s domain.