Previous Verse
Next Verse

Shloka 21

दक्षिणदिशि सीतान्वेषण-आदेशः

Commissioning the Southern Search for Sītā

ततस्समुद्रमासाद्य सम्प्रधार्यार्थनिश्चयम्।अगस्त्येनान्तरे तत्र सागरे विनिवेशितः।।4.41.20।।चित्रनानानगः श्रीमान्महेन्द्र: पर्वतोत्तमः।जातरूपमयः श्रीमानवगाढो महार्णवम्।।4.41.21।।

citranānānagaḥ śrīmān mahendraḥ parvatottamaḥ |

jātarūpamayaḥ śrīmān avagāḍho mahārṇavam ||

وذلك الجبلُ الفائقُ ماهيندرا، بهيٌّ بأشجارٍ شتّى الألوان، متلألئٌ كأنّه من ذهبٍ مصوغ، قائمٌ في مجده ويغوص في البحر العظيم.

nānāvidhaiḥof various kinds
nānāvidhaiḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnānāvidha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (nagaiḥ)
nagaiḥwith trees
nagaiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootnaga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन; अत्र 'वृक्ष' अर्थे
sarvaiḥwith all
sarvaiḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (nagaiḥ)
latābhiḥwith creepers/vines
latābhiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootlatā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय: समुच्चय (conjunction: and)
upaśobhitambeautified, adorned
upaśobhitam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootupa-śubh (धातु) + kta (कृत्-प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (parvata/dvīpa etc., implied)
devarṣi-yakṣa-pravaraiḥby eminent divine sages and yakṣas
devarṣi-yakṣa-pravaraiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootdevarṣi (प्रातिपदिक) + yakṣa (प्रातिपदिक) + pravara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; समाहार/तत्पुरुष-प्रायः (excellent among devarṣis and yakṣas)
apsarobhiḥby apsarases
apsarobhiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootapsaras (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय: समुच्चय (and)
sevitamfrequented, inhabited
sevitam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsev (धातु) + kta (कृत्-प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (place/mountain)
siddha-cāraṇa-saṅghaiḥby groups of siddhas and cāraṇas
siddha-cāraṇa-saṅghaiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootsiddha (प्रातिपदिक) + cāraṇa (प्रातिपदिक) + saṅgha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुषः (siddhānāṃ cāraṇānāṃ saṅghaiḥ)
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय: समुच्चय (and)
prakīrṇamspread about, scattered
prakīrṇam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootpra-kṝ (धातु) + kta (कृत्-प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
samanoramamvery delightful
samanoramam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsu (उपसर्ग-प्रायः) + manorama (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (very charming)
tamthat (place/mountain)
tam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; सर्वनाम (refers to the mountain/place)
upaitiapproaches, visits
upaiti:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootupa-i (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
sahasrākṣaḥSahasrākṣa (Indra)
sahasrākṣaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsahasra (प्रातिपदिक) + akṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि (sahasram akṣāṇi yasya = thousand-eyed) इन्द्र-नाम
sadāalways
sadā:
Kāla (काल)
TypeIndeclinable
Rootsadā (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय: कालवाचक (always)
parvasuon festival days
parvasu:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootparvan (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), बहुवचन; पर्व-कालेषु (on festival/holy days)
parvasuon each such occasion
parvasu:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootparvan (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन; पुनरुक्ति (emphatic repetition)

'Then on reaching the sea shore, decide the course of action. Sage Agastya has set up (between the moat of the city and and the sea) a glorious golden mountain Mahendra. Filled with colourful trees, it stretches into the sea.

M
Mahendra (mountain)
M
Mahārṇava (great ocean/sea)

FAQs

Dharma is supported by right orientation: knowing sacred and geographic landmarks helps a righteous mission proceed without confusion or wasteful wandering.

Sugriva describes Mt. Mahendra near/within the ocean as a notable point in the southern route of the search.

Leadership through clear guidance—Sugriva equips his team with concrete knowledge for success.