Previous Verse
Next Verse

Shloka 12

वानरसेनामिलनम् / The Mustering of the Vanara Hosts

ततो नगेन्द्रसङ्काशैस्तीक्ष्णदंष्ट्रैर्महाबलैः।कृत्स्ना सञ्छादिता भूमिरसङ्ख्येयैः प्लवङ्गमैः।।4.39.10।।निमेषान्तरमात्रेण ततस्तैर्हरियूथपैः।कोटीशतपरीवारैः कामरूपिभिरावृता।।4.39.11।।नादेयैः पार्वतीयैश्च सामुद्रैश्च महाबलैः।हरिभिर्मेघनिर्ह्रादैरन्यैश्च वनचारिभिः।।4.39.12।।तरुणादित्यवर्णैश्च शशिगौरैश्च वानरैः।पद्मकेसरवर्णैश्च श्वेतैर्मेरुकृतालयैः।।4.39.13।।

nādeyaiḥ pārvatīyaiś ca sāmudraiś ca mahābalaiḥ |

haribhir meghanirhrādair anyaiś ca vanacāribhiḥ || 4.39.12 ||

وكان هناك قردةٌ عظامُ البأس من نواحي الأنهار، ومن الجبال، ومن البحار، وغيرهم من فَنَرةٍ يجوبون الغابات، زئيرهم يدوي كقصف السحاب.

नादेयैःby those from the rivers
नादेयैः:
करण (Karaṇa/करणम्)
TypeAdjective
Rootनादेय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (masculine), तृतीया-विभक्ति (Instrumental/करण), बहुवचन (Plural); विशेषण (adjectival) हरिभिः/वनचारिभिः; अर्थः—नद्याः सम्बन्धिनः (river-born/river-dwelling)
पार्वतीयैःby those from the mountains
पार्वतीयैः:
करण (Karaṇa/करणम्)
TypeAdjective
Rootपार्वतीय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
and
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय (conjunction)
सामुद्रैःby those from the sea
सामुद्रैः:
करण (Karaṇa/करणम्)
TypeAdjective
Rootसामुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
and
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय (conjunction)
महाबलैःby the very strong
महाबलैः:
करण (Karaṇa/करणम्)
TypeAdjective
Rootमहा + बल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण; समासः—महच्च तत् बलं येषां ते (कर्मधारय/बहुव्रीह्यर्थसन्निकर्षः; प्रचलितः कर्मधारयः 'great-strength')
हरिभिःby the monkeys
हरिभिः:
करण (Karaṇa/करणम्)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; 'हरि' = वानर (monkey)
मेघनिर्ह्रादैःby those roaring like clouds
मेघनिर्ह्रादैः:
करण (Karaṇa/करणम्)
TypeAdjective
Rootमेघ + निर्ह्राद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (adjectival) हरिभिः; समासः—मेघवत् निर्ह्रादः येषां ते / मेघस्य निर्ह्राद इव (उपमान-तत्पुरुष)
अन्यैःby other
अन्यैः:
करण (Karaṇa/करणम्)
TypeAdjective
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
and
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय (conjunction)
वनचारिभिःby forest-roamers
वनचारिभिः:
करण (Karaṇa/करणम्)
TypeNoun
Rootवन + चारिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; समासः—वने चरन्ति ये ते (सप्तमी-तत्पुरुष/उपपद-समास)

In a minute, the entire land was crowded with innumerable powerful monkeys of the size of mountains having sharp fangs.The monkey leaders with a hundred crore monkey followers, who could assume any form at their will mighty monkeys from the mountains, rivers and seas vanaras thundering like clouds and other free vanaras who were wanderers vanaras red in colour like the rising Sun, tawny coloured ones like the Moon some who were of the hue of white lotus filaments and some vanaras residing in mount Meru came there.

V
vānaras (haris)
R
rivers
M
mountains
S
sea

FAQs

Dharma is inclusive cooperation: communities from many regions unite for a single righteous purpose, showing that truth-bound action gathers diverse strengths.

Vānara groups arrive from varied terrains—rivers, mountains, and coasts—expanding Sugrīva’s mobilization into a pan-regional force.

Solidarity and courage—expressed through their thunderous presence and willingness to join the mission.