Previous Verse
Next Verse

Shloka 41

किष्किन्धाप्रवेशः—लक्ष्मणस्य कोपः, तारासान्त्वम्, सुग्रीवदर्शनम्

Lakshmana Enters Kishkindha: Anger, Tara’s Mediation, and Sugriva Encountered

किं कोपमूलं मनुजेन्द्रपुत्रकस्ते न सन्तिष्ठति वाङ्निदेशे।क श्शुष्कवृक्षं वनमापतन्तंदवाग्निमासीदति निर्विशङ्कः।।।।

kiṃ kopamūlaṃ manujendra-putrakas te na santiṣṭhati vāṅ-nideśe | kaḥ śuṣka-vṛkṣaṃ vanam āpatantaṃ davāgnim āsīdati nirviśaṅkaḥ ||

يا ابن الملوك، ما أصل هذا الغضب—ومن ذا لم يثبت على أمرك المنطوق؟ ومن الذي يقترب بلا خوف من حريق الغابة إذا اندفع على غابةٍ من أشجارٍ يابسة؟

किम्why/what
किम्:
Prayojana/Hetu (प्रयोजन/हेतु)
TypeNoun
Rootkim (प्रातिपदिक)
FormSarvanāma, Napuṃsakalिङ्ग, Prathamā/Dvitīyā (contextually interrogative), Ekavacana; used adverbially (why/what)
कोपमूलम्cause of anger
कोपमूलम्:
Viśeṣya (विशेष्य)
TypeNoun
Rootकोप (प्रातिपदिक) + मूल (प्रातिपदिक)
FormNapuṃsakalिङ्ग, Prathamā, Ekavacana; Tatpuruṣa: kopasya mūlam (cause of anger)
मनुजेन्द्रपुत्रकःO prince
मनुजेन्द्रपुत्रकः:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमनुज (प्रातिपदिक) + इन्द्र (प्रातिपदिक) + पुत्रक (प्रातिपदिक)
FormPuṃliṅga, Sambodhana vibhakti (vocative/सम्बोधन), Ekavacana; Tatpuruṣa: manujānām indrasya putrakaḥ (O son of the lord among men)
तेyour
ते:
Sambandha/Ṣaṣṭhī (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Roottvad (प्रातिपदिक)
FormSarvanāma, Dative (4th/चतुर्थी) or Genitive (6th/षष्ठी) singular; here Genitive: 'of you/your' with वाङ्निदेशे
not
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
FormNiṣedha-nipāta (निषेध-निपात, negation)
सन्तिष्ठतिstands/abides
सन्तिष्ठति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√स्था (धातु)
FormLaṭ-lakāra (लट्, present), Prathama-puruṣa, Ekavacana; parasmaipada; with prefix सम् (sam-)
वाक्-निदेशेin (your) command
वाक्-निदेशे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवाक् (प्रातिपदिक) + निदेश (प्रातिपदिक)
FormPuṃliṅga, Saptamī vibhakti (7th/सप्तमी), Ekavacana; Tatpuruṣa: vācaḥ nideśaḥ (verbal command)
कःwho
कः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootkim (प्रातिपदिक)
FormSarvanāma, Puṃliṅga, Prathamā, Ekavacana (interrogative)
शुष्कवृक्षम्a dry tree
शुष्कवृक्षम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशुष्क (प्रातिपदिक) + वृक्ष (प्रातिपदिक)
FormPuṃliṅga, Dvitīyā, Ekavacana; Karmadhāraya: śuṣkaḥ vṛkṣaḥ (dry tree/wood)
वनम्forest
वनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
FormNapuṃsakalिङ्ग, Dvitīyā, Ekavacana
आपतन्तम्falling upon/advancing
आपतन्तम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआ-√पत् (धातु)
FormVartamāna-kṛdanta (present participle/शतृ), Puṃliṅga, Dvitīyā, Ekavacana; qualifying दवाग्निम् (or implied)
दवाग्निम्forest fire
दवाग्निम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदव (प्रातिपदिक) + अग्नि (प्रातिपदिक)
FormPuṃliṅga, Dvitīyā, Ekavacana; Tatpuruṣa: davaḥ agniḥ (forest-fire)
आसीदतिapproaches/attacks
आसीदति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootआ-√सद् (धातु)
FormLaṭ-lakāra, Prathama-puruṣa, Ekavacana; parasmaipada
निर्विशङ्कःfearless
निर्विशङ्कः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootनिः (उपसर्ग/अव्यय) + विशङ्क (प्रातिपदिक)
FormPuṃliṅga, Prathamā, Ekavacana; Avyayībhāva: nir + viśaṅka (without fear)

'O noble prince! what is the cause of your anger? Who has disrespected your command? Who can approach without fear forest fire rushing towards a thicket of dried pieces of wood?'

T
Tārā
L
Lakṣmaṇa

FAQs

Respect for rightful authority and satya (truth/keeping one’s word): Tārā implies that disobedience to a just command invites consequences, like approaching a forest fire.

Tārā opens mediation by asking Lakṣmaṇa why he is enraged and who has violated his directive.

Courageous candor and rhetorical skill—Tārā speaks plainly while still aiming to calm.