Previous Verse
Next Verse

Shloka 4

पञ्चवटी-निवासः

Settlement at Pañcavaṭī and Construction of the Hermitage

रमते यत्र वैदेही त्वमहं चैव लक्ष्मण।तादृशो दृश्यतां देशस्सन्निकृष्टजलाशयः।।।।वनरामण्यकं यत्र स्थलरामण्यकं तथा।सन्निकृष्टं च यत्र स्यात्समित्पुष्पकुशोदकम्।।।।

ramate yatra vaidehī tvam ahaṃ caiva lakṣmaṇa |

tādṛśo dṛśyatāṃ deśaḥ sannikṛṣṭa-jalāśayaḥ ||

vanarāmaṇyakaṃ yatra sthalarāmaṇyakaṃ tathā |

sannikṛṣṭaṃ ca yatra syāt samit-puṣpa-kuśodakam ||

يا لكشمانا، التمس موضعًا تسرّ به فايدهِي (سيتا)، ونقيم فيه أنا وأنت أيضًا بطمأنينة؛ يكون قريبًا من مورد ماء، حيث للغابة بهاؤها وللأرض حُسنها، وحيث تتيسر حطبُ الشعائر، والزهور، وعشب الكوشا، والماء.

रमतेdelights, rejoices
रमते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootram (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootyatra (अव्यय)
Formअव्यय (relative adverb); देशवाचक (where)
वैदेहीVaidehī (Sita)
वैदेही:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootvaidehī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषनाम (Sītā)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootyusmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
अहम्I
अहम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
and
:
N/A (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय (conjunction)
एवindeed
एव:
N/A (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय (particle); अवधारण (indeed/just)
लक्ष्मणO Lakshmana
लक्ष्मण:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootlakṣmaṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (vocative), एकवचन
तादृशःsuch (of that kind)
तादृशः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Roottādṛśa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् देशः
दृश्यताम्let (it) be looked for/seen
दृश्यताम्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootdṛś (धातु)
Formलोट्-लकार (imperative), तृतीय-पुरुष, एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (passive): ‘let it be seen/selected’
देशःplace
देशः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootdeśa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सन्निकृष्ट-जल-आशयःhaving a nearby water source
सन्निकृष्ट-जल-आशयः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsannikṛṣṭa (कृदन्त-प्रातिपदिक) + jala (प्रातिपदिक) + āśaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् देशः; समासः: सन्निकृष्टः (nearby) जलाशयः (water-reservoir) यस्य (having a nearby water source)
वन-रामण्यकम्beauty of the forest
वन-रामण्यकम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootvana (प्रातिपदिक) + rāmaṇyaka (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘वनस्य रामण्यकम्’ (forest-beauty)
यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootyatra (अव्यय)
Formअव्यय (relative adverb)
स्थल-रामण्यकम्beauty of the site/land
स्थल-रामण्यकम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsthala (प्रातिपदिक) + rāmaṇyaka (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘स्थलस्य रामण्यकम्’ (beauty of the ground/site)
तथाlikewise, also
तथा:
N/A (अव्यय)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्यय (adverb); समुच्चय/सादृश्य (also/likewise)
सन्निकृष्टम्near at hand
सन्निकृष्टम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsannikṛṣṭa (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (समित्पुष्पकुशोदकम् implied as neuter collective)
and
:
N/A (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय (conjunction)
यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootyatra (अव्यय)
Formअव्यय (relative adverb)
स्यात्may be, should be
स्यात्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootas (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
समित्-पुष्प-कुश-उदकम्fuel-sticks, flowers, kuśa grass, and water (supplies)
समित्-पुष्प-कुश-उदकम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsamit (प्रातिपदिक) + puṣpa (प्रातिपदिक) + kuśa (प्रातिपदिक) + udaka (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; समाहार-द्वन्द्व (collective copulative): fuel-sticks, flowers, kuśa-grass, and water

Rama who was an enhancer of fortunes and who had his senses under control said thus to Lakshmana and lived happily there in that place filled with fruits.

R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
V
Vaidehī (Sītā)
P
puṣpa (flowers)
K
kuśa (kuśa-grass)
U
udaka (water)

FAQs

Dharma here is responsible, considerate living: Rāma prioritizes Sītā’s wellbeing and the practical needs of a righteous forest-life (water and ritual materials), showing duty-based care rather than mere preference.

In the forest, Rāma instructs Lakṣmaṇa to search for an appropriate location to establish their hermitage—pleasant, safe, and resource-sufficient.

Rāma’s foresight and compassionate leadership—he plans for sustenance and sacred observance while ensuring Sītā’s comfort.