Previous Verse
Next Verse

Shloka 5

पञ्चाप्सरो-सरः कथनम् तथा अगस्त्याश्रममार्गनिर्देशः

Panchapsara Lake Account and Directions to Agastya

ते गत्वा दूरमध्वानं लम्बमाने दिवाकरे।ददृशुस्सहिता रम्यं तटाकं योजनायतम्।।।।पद्मपुष्करसम्बाधं गजयूथैरलङ्कृतम्।सारसैर्हंसकादम्बैस्सङ्कुलं जलचारिभिः।।।।

te gatvā dūram adhvānaṃ lambamāne divākare |

dadṛśuḥ sahitā ramyaṃ taṭākaṃ yojanāyatam ||

padma-puṣkara-sambādhaṃ gaja-yūthair alaṅkṛtam |

sārasair haṃsa-kādambaiḥ saṅkulaṃ jala-cāribhiḥ ||

وبعد أن قطعوا مسافةً بعيدة، حين كان قرص الشمس يميل إلى الغروب، رأوا معًا غديرًا بهيجًا يمتدّ يوجنةً كاملة، مكتظًّا بزهور اللوتس، مزدانًا بقطعان الفيلة، ومزدحمًا بالكراكيّ والبجع وسائر كائنات الماء.

तेthey
ते:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; Pronoun, Masculine Nominative plural
गत्वाhaving gone
गत्वा:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootगम् (धातु) > गत्वा (कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund)
दूरम्far
दूरम्:
Desha-adhikarana (देश-अधिकरण)
TypeAdjective
Rootदूर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; used adverbially; Neuter Accusative singular
अध्वानम्a journey/path
अध्वानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअध्वन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; Masculine Accusative singular
लम्बमानेwhile setting/declining
लम्बमाने:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootलम्ब् (धातु) > लम्बमान (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formशतृ/शानच्-वर्तमानकृदन्त (present participle, आत्मनेपद-शानच्), पुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; Masculine Locative singular; ‘while (it) was hanging/declining’
दिवाकरेin the sun (as it set)
दिवाकरे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootदिवाकर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; Masculine Locative singular; (दिवा-कर = ‘day-maker’, sun)
ददृशुःsaw
ददृशुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन; Perfect, 3rd person plural
सहिताःtogether/assembled
सहिताः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसह (उपसर्ग) + इ (धातु) > सहित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; Masculine Nominative plural; agreeing with ‘ते’
रम्यम्delightful
रम्यम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootरम्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; Neuter Accusative singular; qualifying ‘तटाकम्’
तटाकम्a tank/pond
तटाकम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतटाक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; Neuter Accusative singular
योजनायतम्extending a yojana
योजनायतम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootयोजन + आयत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; Neuter Accusative singular; (योजन-आयत = ‘a yojana in extent’)
पद्मपुष्करसम्बाधम्thick with lotuses
पद्मपुष्करसम्बाधम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपद्म + पुष्कर + सम्बाध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; Neuter Accusative singular; (पद्मैः पुष्करैः च सम्बाध = crowded with lotuses and blue lotuses)
गजयूथैःby herds of elephants
गजयूथैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootगज + यूथ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; Neuter Instrumental plural; (गजानां यूथैः = by herds of elephants)
अलङ्कृतम्adorned
अलङ्कृतम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअलङ् + कृ (धातु) > अलङ्कृत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; Neuter Accusative singular; qualifying ‘तटाकम्’
सारसैःwith cranes
सारसैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootसारस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; Masculine Instrumental plural
हंसकादम्बैःwith swans and kādambas
हंसकादम्बैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootहंस + कादम्ब (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; Masculine Instrumental plural; (हंसाः च कादम्बाः च)
सङ्कुलम्crowded
सङ्कुलम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसङ्कुल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; Neuter Accusative singular; qualifying ‘तटाकम्’
जलचारिभिःwith water-dwellers
जलचारिभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootजल + चारिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; Masculine Instrumental plural; (जले चारिभिः = by water-going creatures/birds)

As the Sun was setting, they had covered a long distance, watching a yojana-long tank adorned with lotuses, and crowded with herds of elephants and flocks of cranes, swans and aquatic animals.

S
sun (divākara)
L
lotuses (padma)
E
elephants (gaja)
C
cranes (sārasa)
S
swans (haṃsa)

FAQs

Dharma is non-possessive appreciation: the travelers witness abundance without claiming it, reflecting restraint and reverence for the forest’s living order.

Toward evening, after a long journey, Rāma’s group comes upon a vast, lotus-filled tank alive with animals and birds.

Endurance with gentleness—continuing the hard path of exile while remaining sensitive to beauty and life around them.