Previous Verse
Next Verse

Shloka 96

The Greatness of Puṣkara: Tripuṣkara Pilgrimage, Sacred Geography, and the Doctrine of Self-Restraint

तस्मिन्हते दैत्यवरे भयार्तः शक्रः प्रदुद्राव सरः प्रवेष्टुं । वज्रं च मेने स्वकरात्प्रमुक्तं वृत्रं भयाच्चैव हतं न पश्यति

tasminhate daityavare bhayārtaḥ śakraḥ pradudrāva saraḥ praveṣṭuṃ | vajraṃ ca mene svakarātpramuktaṃ vṛtraṃ bhayāccaiva hataṃ na paśyati

ولمّا قُتِل ذلك الأوّل من الدَّيتْيَة، اندفع شَكرا وقد أضناه الخوف ليَدخلَ البحيرة. وظنّ أنّ الفَجْرَة قد أفلتت من يده، ومن شدّة الرعب لم يرَ حتى أنّ فِرترا قد قُتِل.

तस्मिन्then; in that (situation)
तस्मिन्:
Adhikaraṇa (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (Locative), एकवचनम्; सन्दर्भे ‘तस्मिन् (काले/अवसरे)’
हतेwhen (he) was slain
हते:
Adhikaraṇa (Locative absolute/सप्तमी-सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootहन् (धातु) → हत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः, सप्तमी-एकवचनम् (locative absolute with तस्मिन्)
दैत्यवरेin the best of demons (being slain)
दैत्यवरे:
Adhikaraṇa (Locative absolute complement/अधिकरण)
TypeNoun
Rootदैत्य-वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी, एकवचनम्; समासः: दैत्येषु वरः (best among demons)
भयार्तःdistressed with fear
भयार्तः:
Karta-viśeṣaṇa (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootभय-आर्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; समासः: भयेन आर्तः (afflicted by fear)
शक्रःIndra
शक्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशक्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
प्रदुद्रावran forth, fled
प्रदुद्राव:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-द्रु (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम्
सरःthe lake
सरः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्
प्रवेष्टुम्to enter
प्रवेष्टुम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Rootप्र-विश् (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्तः (Infinitive), क्रियार्थकः
वज्रम्the thunderbolt
वज्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवज्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम्
and
:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम् (conjunction)
मेनेthought, supposed
मेने:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootमन् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्, आत्मनेपदम्
स्वकरात्from his own hand
स्वकरात्:
Apādāna (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootस्व-कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, पञ्चमी, एकवचनम्; समासः: स्वस्य करः (his own hand)
प्रमुक्तम्released, let go
प्रमुक्तम्:
Karma-viśeṣaṇa (Object qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootप्र-मुच् (धातु) → प्रमुक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः, नपुंसकलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम्; वज्रस्य विशेषणम्
वृत्रम्Vṛtra
वृत्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवृत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम्
भयात्from fear
भयात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootभय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, पञ्चमी, एकवचनम्
and
:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम्
एवindeed
एव:
Avadhāraṇa (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्ययम् (emphatic particle)
हतम्slain
हतम्:
Karma-viśeṣaṇa (Object qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootहन् (धातु) → हत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः, पुंलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम्; वृत्रम् इति विशेष्यस्य विशेषणम्
not
:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्ययम् (negation)
पश्यतिsees
पश्यति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम्

Narrator (Purāṇic narration; specific dialogue speaker not explicit in this verse alone)

Primary Rasa: bhayanaka

Secondary Rasa: karuna

Type: river

Sandhi Resolution Notes: तस्मिन्हते = तस्मिन् हते; स्वकरात्प्रमुक्तं = स्व-करात् प्रमुक्तम्; भयाच्चैव = भयात् च एव

Ś
Śakra (Indra)
V
Vṛtra
D
Daitya (demon)

FAQs

It describes Indra’s fearful reaction immediately after the slaying of Vṛtra: instead of rejoicing, he panics and runs to hide in a lake, barely registering that Vṛtra has been killed.

It highlights how fear can overwhelm perception and judgment—so much so that even a victorious act is not recognized as victory when the mind is dominated by terror.

In Purāṇic storytelling, Indra is sometimes depicted as hiding in waters after grave conflict or sin/fear; the lake functions as a symbolic refuge and a narrative setting for subsequent developments.