Ulūka’s Provocation and Keśava’s Counter-Message (उलूकदूत्ये केशवप्रत्युत्तरम्)
तद् वृथा च सभामध्ये वल्गितं ते वृकोदर | “भारत! युद्धभूमिमें मेरे हाथसे मारे जाकर तुम गदाको छातीसे लगाये सदाके लिये सो जाओगे। वृकोदर! तुमने सभामें जाकर जो उछल-कूद मचायी थी, वह व्यर्थ ही है” || ६९ - उलूक नकुलं ब्रूहि वचनान्मम भारत,उलूक! नकुलसे भी कहना--'भारत! तुम मेरे कहनेसे अब स्थिरतापूर्वक युद्ध करो। हम तुम्हारा पुरुषार्थ देखेंगे। तुम युधिष्ठिरके प्रति अपने अनुरागको, मेरे प्रति बढ़े हुए द्वेषको तथा द्रौपदीके क्लेशको भी इन दिनों अच्छी तरहसे याद कर लो”
sañjaya uvāca | tad vṛthā ca sabhāmadhye valgitam te vṛkodara | bhārata yuddhabhūmau me hastena mārito gatvā tvaṃ gadāṃ chātasi saṃśliṣya sadā-kṛte suptvā śayiṣyase | vṛkodara tvayā sabhāṃ gatvā yad uccal-kūdaṃ kṛtaṃ tad vṛthaiva | ulūka nakulaṃ brūhi vacanān mama bhārata | ulūka nakulasya api vada—bhārata mama vacanāt idānīṃ sthiratayā yuddhaṃ kuru | vayaṃ tava pauruṣaṃ drakṣyāmaḥ | yudhiṣṭhire prati tava anurāgaṃ mayi ca vardhamānaṃ dveṣaṃ draupadyāś ca kleśaṃ ca etān ahāni samyak smara |
قال سنجيا: «يا فْرِكودَرا، إن كل تباهيك في وسط المجلس الملكي كان باطلاً. “يا بهاراتا! في ساحة القتال، حين تُصرَع بيدي، ستسقط وأنت تضمّ هراوتك إلى صدرك، ثم ترقد نائماً إلى الأبد. يا فْرِكودَرا، إن الضجيج الذي أحدثته بعد دخولك المجلس—لم يكن إلا عبثاً.” «يا أولوكا، بلّغ كلماتي إلى ناكولا أيضاً: “يا بهاراتا، قاتِل الآن بثبات كما آمرُك. سنشهد بأسك الرجولي. وفي هذه الأيام تذكّر بوضوح—مودّتك ليودهِشْتِهيرا، وبغضك المتزايد لي، وكذلك ما قاستْه دروبدي من ألم.”»
संजय उवाच
The passage illustrates how speech can be used unethically as a weapon: by recalling past injuries and loyalties, a speaker can inflame hatred and push opponents toward rash violence. It contrasts steadiness (sthiratā) in battle with the destabilizing force of taunts rooted in dveṣa (hatred).
Sanjaya reports a hostile message: the speaker mocks Bhima’s earlier boasting in the assembly and threatens death on the battlefield. He then instructs Uluka to deliver similar goading words to Nakula—urging him to fight firmly while remembering his loyalty to Yudhishthira, his enmity toward the speaker, and Draupadi’s suffering.