Gālava’s Eastern Ascent with Garuḍa; Counsel on Kāla and Upāya (उद्योगपर्व, अध्याय ११०)
परिवर्तसहस्राणि कामभोज्यानि गालव । द्विजश्रेष्ठ! इसी दिशामें धाम नामसे प्रसिद्ध सत्यवादी महात्मा मुनि श्रीगंगामहाद्वारकी रक्षा करते हैं। उनकी मूर्ति, आकृति तथा संचित तपस्याका परिमाण किसीको ज्ञात नहीं होता है। गालव! वे सहस्रों युगान््तकालतककी आयु इच्छानुसार भोगते हैं ।। यथा यथा प्रविशति तस्मात् परतरं नर:,द्विजश्रेष्ठ! मनुष्य ज्यों-ज्यों गंगामहाद्वारसे आगे बढ़ता है, वैसे-ही-वैसे वहाँकी हिमराशिमें गलता जाता है। विप्रवर गालव! साक्षात् भगवान् नारायण तथा विजयशील अविनाशी महात्मा नरको छोड़कर दूसरा कोई मनुष्य पहले कभी गंगामहाद्वारसे आगे नहीं गया है। इसी दिशामें कैलासपर्वत है, जो कुबेरका स्थान बताया गया है
parivartasahasrāṇi kāmabhojyāni gālava | dvijaśreṣṭha! asyāṃ diśi dhāma nāma prasiddhaḥ satyavādī mahātmā muniḥ śrīgaṅgāmahādvārasya rakṣāṃ karoti | tasya mūrtiḥ ākṛtiś ca saṃcita-tapasaḥ parimāṇaṃ ca kasyacid na jñāyate | gālava! sa sahasra-yugānta-kāla-paryantām āyuḥ yathākāmam bhuṅkte || yathā yathā praviśati tasmāt parataraṃ naraḥ, dvijaśreṣṭha! manuṣyo yathā yathā gaṅgāmahādvārāt agre vardhate, tathā tathā tatra himarāśau vilīyate | vipravara gālava! sākṣād bhagavān nārāyaṇaḥ vijayaśīlo ’vināśī mahātmā naraś ca vinā anyaḥ kaścid manuṣyaḥ pūrvaṃ kadācit gaṅgāmahādvārāt parataḥ na gataḥ | asyāṃ diśi kailāsaparvataḥ, yaḥ kuberasya sthānam iti kathitaḥ |
قال يوبَرْنَة: «يا غالَفَة (Gālava)، يا أفضلَ ذوي الميلادَين! في هذا الاتجاه بعينه ناسكٌ مشهور يُدعى دهامَن (Dhāman)، صادقَ القول عظيمَ النفس، يحرس “البوّابة العظمى” لنهر الغانغا (Gaṅgā). لا أحد يعرف صورته الحقيقية ولا هيئته، ولا مقدار ما ادّخره من رياضاتٍ وزهد. يا غالَفَة، إنه يتمتّع بعمرٍ يمتدّ إلى نهاية آلاف العصور، ويعيش كما يشاء. ويا أفضلَ البراهمة، كلّما اندفع إنسانٌ متجاوزًا تلك البوّابة العظمى للغانغا، ازداد ذوبانًا هناك وسط كتل الثلج. يا غالَفَة، يا أسبقَ البراهمة: ما من بشرٍ قطّ تجاوز بوّابة الغانغا العظمى، سوى الربّ نارايانا (Nārāyaṇa) نفسه، ونارا (Nara) العظيمَ النفس، الظافرَ أبدًا، الذي لا يبلى. وفي هذا الاتجاه أيضًا يقع جبل كايلاسا (Kailāsa)، المشهور بأنه مقام كوبيرا (Kubera).»
युपर्ण उवाच
The passage underscores the ethical and spiritual principle that truthfulness and austerity (satyavāda and tapas) generate a power that even defines sacred boundaries. It also teaches human limitation: certain realms are not accessible by ordinary effort or ambition, but only by divine or supra-human status (Nara–Nārāyaṇa).
Yuparṇa describes a northern sacred route: a truth-speaking sage named Dhāman guards the ‘great gateway’ of the Gaṅgā. Beyond that threshold, ordinary humans cannot proceed—those who try are said to melt away in the snowy expanse. Only the divine pair Nara and Nārāyaṇa have gone beyond, and further in that direction lies Mount Kailāsa, associated with Kubera.