Atithi-satkāra and the Consolation of Wise Counsel (अतिथिसत्कारः प्रज्ञानवचनस्य च पराश्वासनम्)
अथ शची दु:ःखशोकार्ता भर्तृदर्शनलालसा नहुष-भयगृहीता बृहस्पतिमुपागच्छत् स च तामत्युद्धिग्नां दृष्टवैव ध्यानं प्रविश्य भर्तकार्यतत्परां ज्ञात्वा बृहस्पति- रुवाचानेनैव व्रतेन तपसा चान्विता देवीं वरदामुप-श्रुतिमाह्दय तदा सा ते इन्द्र दर्शयिष्यतीति सा&थ महानियमस्थिता देवीं वरदामुपश्रुतिं मन्त्रैराह्ययति सोपश्रुतिः शचीसमीपमगादुवाच चैनामियमस्मीति त्वया55हूतोपस्थिता किं ते प्रियं करवाणीति तां मूर्थ्ना प्रणम्योवाच शची भगवत्यहसि मे भर्तरिं दर्शयितुं त्वं सत्या ऋता चेति सैनां मानसं सरो5नयत तत्रेन्द्रे बिसग्रन्थिगतमदर्शयत्,इसके बाद नहुषके भयसे डरी हुई शची दुःख-शोकसे आतुर तथा पतिके दर्शनके लिये उत्कण्ठित हो बृहस्पतिजीके पास गयीं। उन्हें अत्यन्त उद्विग्न देख बृहस्पतिजीने ध्यानस्थ होकर यह जान लिया कि यह अपने स्वामीके कार्यसाधनमें लगी हुई है। तब उन्होंने शचीसे कहा--'देवि! इसी व्रत और तपस्यासे सम्पन्न हो तुम वरदायिनी देवी उपश्रुतिका आवाहन करो, तब वह तुम्हें इन्द्रका दर्शन करायेगी।” गुरुका यह आदेश पाकर महान् नियममें तत्पर हुई शचीने मन्त्रोंद्वारा वरदायिनी देवी उपश्रुतिका आह्वान किया, तब उपश्रुतिदेवी शचीके समीप आयीं और उनसे इस प्रकार बोलीं--*“इन्द्राणी! यह मैं तुम्हारे सामने खड़ी हूँ। तुमने बुलाया और मैं तत्काल उपस्थित हो गयी। बोलो, मैं तुम्हारा कौन-सा प्रिय कार्य करूँ?' शचीने देवीके चरणोंमें मस्तक रखकर प्रणाम किया और कहा--“भगवति! आप मुझे मेरे पतिदेवके दर्शन करानेकी कृपा करें। आप ही ऋत और सत्य हैं।' उपश्रुति शचीको मानसरोवरपर ले गयीं। वहाँ उसने मृणालकी ग्रन्थियोंमें छिपे हुए इन्द्रका उन्हें दर्शन करा दिया
atha śacī duḥkhaśokārtā bhartṛdarśanalālasā nahuṣa-bhaya-gṛhītā bṛhaspatim upāgacchat | sa ca tām atyuddvignāṁ dṛṣṭvā eva dhyānaṁ praviśya bhartṛkārya-tatparāṁ jñātvā bṛhaspatir uvāca—anenaiva vratena tapasā cānvītā devīṁ varadām upaśrutiṁ āhvaya; tadā sā te indraṁ darśayiṣyatīti | sātha mahāniyamasthitā devīṁ varadām upaśrutiṁ mantrair āhvayati | sopaśrutiḥ śacīsamīpam agād uvāca ca—enām iyam asmi, tvayā āhūto ’pasthitā; kiṁ te priyaṁ karavāṇīti | tāṁ mūrdhnā praṇamya uvāca śacī—bhagavati, arhasi me bhartariṁ darśayituṁ; tvaṁ satyā ṛtā ceti | sā enāṁ mānasaṁ sarovaraṁ nayat; tatra indre bisagranthigataṁ adarśayat ||
Then Śacī, overwhelmed by grief and sorrow, longing to see her husband and seized by fear of Nahūṣa, went to Bṛhaspati. Seeing her extremely agitated, Bṛhaspati entered meditation and understood that she was intent on accomplishing her lord’s purpose. He said to her: “O goddess, strengthened by this very vow and by austerity, invoke the boon-giving देवी Upaśruti; then she will show you Indra.” Having received the teacher’s command, Śacī, steadfast in strict observance, invoked the boon-giving Upaśruti with mantras. Upaśruti came near Śacī and said: “I am here before you; called by you, I have come at once. What dear task shall I do for you?” Śacī bowed with her head and replied: “O Blessed One, please grant me the sight of my husband; you are Truth and Cosmic Order (satya and ṛta).” Upaśruti then led her to the lake Mānasarovara and there revealed Indra, hidden among the knots of lotus-stalk fibers.
तास्त्वाष्ट उवाच क्व गमिष्यथास्यतां तावन्मया सह श्रेयो भविष्यन्तीति