Dvaipāyana-hrade Duryodhanasya Māyā — Yudhiṣṭhirasya Dharmoktiḥ (Śalya-parva, Adhyāya 30)
राजन! तब शत्रुओंको संताप देनेवाले भीमने उन व्याधोंको बहुत धन देकर धर्मराजसे सारा समाचार कहा ।। असौ दुर्योधनो राजन् विज्ञातो मम लुब्धकै: । संस्तभ्य सलिलं शेते यस्यार्थे परितप्यसे,वे बोले--“धर्मराज! मेरे व्याधोंने राजा दुर्योधनका पता लगा लिया है। आप जिसके लिये संतप्त हैं, वह मायासे पानी बाँधकर सरोवरमें सो रहा है”
sañjaya uvāca |
rājan! tataḥ śatrūṇāṃ santāpa-dāyī bhīmaḥ tān vyādhān bahu dhanaṃ dattvā dharmarājāya sarvaṃ samācāraṃ nyavedayat ||
"asau duryodhano rājan vijñāto mama lubdhakaiḥ |
saṃstabhya salilaṃ śete yasyārthe paritapyase" ||
قال سنجيا: «أيها الملك، عندئذٍ كافأ بهيما—مُوجِعَ الأعداء—أولئك الصيّادين بثروةٍ وافرة، وأبلغَ دهرماراجا بكلّ الخبر. ‘أيها الملك، لقد عثر صيّادوِي على دوريوذانا. إنّ الرجل الذي تحزن لأجله يرقد في بحيرة، وقد كفَّ الماء بسحرٍ وخداع.’»
संजय उवाच