Shloka 7

Kuṣṭha-bheda-lakṣaṇa-nidāna and Śvitra (Kilāsa) Prognosis

सर्वेष्वपि त्रिदोषेषु व्यपदेशो ऽधिकस्ततः / वातेन कुष्ठं कापालं पित्तेनौदुम्बरं कफात्

sarveṣvapi tridoṣeṣu vyapadeśo 'dhikastataḥ / vātena kuṣṭhaṃ kāpālaṃ pittenaudumbaraṃ kaphāt

ومن بين جميع الأحوال الناشئة عن الدوشا الثلاثة، يُفصَّل وصفُ تصنيفها بمزيدٍ من البيان. فمن vāta ينشأ نوعُ الكُشْطَه المسمّى kāpāla، ومن pitta ينشأ audumbara، ومن kapha ينشأ كذلك نوعٌ آخر.

सर्वेषुin all
सर्वेषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसर्व (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), बहुवचन
अपिalso/even
अपि:
Sambandha-bodhaka (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय, निपात (also/even)
त्रिदोषेषुin the three doṣas
त्रिदोषेषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootत्रि (संख्या) + दोष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), बहुवचन; द्विगु-समास (त्रयः दोषाः)
व्यपदेशःdesignation/naming
व्यपदेशः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootव्यपदेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
अधिकःgreater/more
अधिकः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअधिक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन; व्यपदेशः इति विशेषण
ततःtherefore
ततः:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय/तद्-तसिल्)
Formअव्यय, हेत्वर्थ/अनन्तरार्थ (therefore/thereupon)
वातेनby vāta
वातेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootवात (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), एकवचन
कुष्ठम्kuṣṭha (leprosy)
कुष्ठम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकुष्ठ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; नामनिर्देशे (as the disease-name)
कापालम्kāpāla (a type)
कापालम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकापाल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कुष्ठम् इति विशेषण/नाम
पित्तेनby pitta
पित्तेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootपित्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), एकवचन
औदुम्बरम्audumbara (a type)
औदुम्बरम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootऔदुम्बर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कुष्ठम् इति विशेषण/नाम
कफात्from kapha
कफात्:
Hetu/Apadana (Cause-Source/हेतु-अपादान)
TypeNoun
Rootकफ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (5th/Ablative), एकवचन; कारणार्थे (due to/from kapha)

Lord Vishnu (speaking to Garuda)

Dosha: Vata/Pitta/Kapha

Concept: Specific kuṣṭha subtypes are attributed to dominant doṣa (vāta/pitta/kapha).

Vedantic Theme: Nāma-rūpa differentiation within prakṛti; knowledge (viveka) begins with accurate discernment of causes and categories.

Application: Identify doṣa predominance to guide diet, conduct, and treatment strategy.

Primary Rasa: shanta

Related Themes: Garuda Purana 1.164.6 (tri-doṣa and dual-doṣa causation); Garuda Purana 1.164.8-10 (further subtype listing and mahā-kuṣṭha enumeration)

V
Vata
P
Pitta
K
Kapha
K
Kuṣṭha

FAQs

This verse frames kuṣṭha (skin disorders) as doṣa-based conditions, using Ayurvedic logic to categorize named disease-types by vāta, pitta, and kapha.

No—its focus is medical/diagnostic: it lists doṣa-based origins of specific kuṣṭha varieties rather than afterlife geography or Yama’s realm.

Use it as a reminder to address illness through root-cause balancing (vāta/pitta/kapha) and seek appropriate Ayurvedic guidance rather than treating only symptoms.