Amṛta-Manthana and Lalitā’s Mohinī Intervention
Amṛtamanthana-Prasaṅga
ब्रह्मविष्णुमहेशाश्च तं दृष्ट्वा दीप्ततेजसम् / पलायनपराः सद्यः स्वे स्वे धाम्नि सदावसन्
brahmaviṣṇumaheśāśca taṃ dṛṣṭvā dīptatejasam / palāyanaparāḥ sadyaḥ sve sve dhāmni sadāvasan
إنّ براهما وفيشنو وماهيشا، لما رأوا ذاك المتلألئ الجلال، مالوا في الحال إلى الفرار، فعاد كلٌّ منهم إلى مقامه الإلهي وأقام فيه.