Amṛta-Manthana and Lalitā’s Mohinī Intervention
Amṛtamanthana-Prasaṅga
तदा देवी तदादाय मन्दस्मितमनोहरा / देवेभ्य एव पीयूषमशेषं विततार सा
tadā devī tadādāya mandasmitamanoharā / devebhya eva pīyūṣamaśeṣaṃ vitatāra sā
حينئذٍ أخذت الإلهةُ الحسناء ذاتُ الابتسامة الرقيقة الإناء، ووزّعت الرحيق كلَّه على الآلهة وحدهم.