दर्शने प्रसीदति वाक्यं प्रतिगृह्णाति आसनं ददाति विविक्तो दर्शयते शङ्कास्थाने नातिशङ्कते कथायां रमते परिज्ञाप्येष्ववेक्षते पथ्यमुक्तं सहते स्मयमानो नियुङ्क्ते हस्तेन स्पृशति श्लाघ्ये नोपहसति परोक्षं गुणं ब्रवीति भक्ष्येषु स्मरति सह विहारं याति व्यसनेऽभ्युपपद्यते तद्भक्तीन्पूजयति गुह्यमाचष्टे मानं वर्धयति अर्थं करोति अनर्थं प्रतिहन्ति इति तुष्टज्ञानम् ॥ कZ_०५.५.०७ ॥
darśane prasīdati vākyaṃ pratigṛhṇāti āsanaṃ dadāti vivikto darśayate śaṅkāsthāne nātiśaṅkate kathāyāṃ ramate parijñāpyeṣvavekṣate pathyamuktaṃ sahate smayamāno niyuṅkte hastena spṛśati ślāghye nopahasati parokṣaṃ guṇaṃ bravīti bhakṣyeṣu smarati saha vihāraṃ yāti vyasane'bhyupapadyate tadbhaktīnpūjayati guhyamācaṣṭe mānaṃ vardhayati arthaṃ karoti anarthaṃ pratihanti iti tuṣṭajñānam
وعلامات رضاه هي: أن يحيّي بحرارة عند اللقاء؛ ويقبل كلام المرء؛ ويعرض مقعدًا؛ ويمنح مقابلة على انفراد؛ ولا يفرط في الارتياب عند مواضع الشك؛ ويستمتع بالحديث؛ ويلتفت إلى ما ينبغي فهمه؛ ويتحمل النصيحة النافعة؛ ويكلّف بالمهام مبتسمًا؛ ويلمَس باليد (علامة حظوة)؛ ولا يسخر مما يستحق الثناء؛ ويذكر محاسن المرء حتى في غيبته؛ ويتذكره عند القرابين/الطعام؛ ويخرج معه للتنزه؛ ويقف معه في الشدة؛ ويكرم من يعتمدون عليه؛ ويطلع على الأمور السرية؛ ويزيد من قدره؛ ويقدّم مصالحه ويدفع عنه الضرر—بهذا تُعرَف الرضا.
As a diagnostic checklist to gauge whether counsel is trusted, whether access is secure, and whether one’s position is strengthening or at risk.