Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 21, Shloka 55

अयोध्याकाण्डे एकविंशः सर्गः

Lakṣmaṇa’s militant counsel and Rāma’s dharma-based persuasion of Kausalyā

अहं हि ते लक्ष्मण नित्यमेव जानामि भक्तिं च पराक्रमं च।मम त्वभिप्रायमसन्निरीक्ष्य मात्रा सहाभ्यर्दसि मां सुदुःखम्।।2.21.55।।

ahaṃ hi te lakṣmaṇa nityam eva

jānāmi bhaktiṃ ca parākramaṃ ca |

mama tv abhiprāyam asannirīkṣya

mātrā sahābhyardasi māṃ suduḥkham || 2.21.55 ||

Lakshmana, I have always known your devotion and your valor; yet, without truly examining my intent, you—together with my mother—are causing me intense pain.

अहम्I
अहम्:
कर्ता (Agent/Subject)
TypeNoun
Rootअहम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम-शब्दः; पुंलिङ्गे (प्रायः); प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम् (Singular)
हिindeed/for
हि:
सम्बन्ध/वाक्य-सम्बन्धक (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (निपात)
Formनिपातः/पदार्थ-प्रकाशकः (particle; emphatic/causal nuance)
तेyour/of you
ते:
सम्बन्ध (Possessor)
TypeNoun
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम-शब्दः; षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), एकवचनम् (Singular)
लक्ष्मणO Lakshmana
लक्ष्मण:
सम्बोधन (Address)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम् (Masculine); सम्बोधन-विभक्तिः (Vocative), एकवचनम् (Singular)
नित्यम्always
नित्यम्:
क्रियाविशेषण (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषणरूपेण अव्ययवत् प्रयोगः (adverbial accusative)
एवindeed/just
एव:
सम्बन्ध/वाक्य-सम्बन्धक (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्ययम्; अवधारणार्थक-निपातः (emphatic/restrictive particle)
जानामिI know
जानामि:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootज्ञा (धातु)
Formलट्-लकारः (Present Indicative); उत्तम-पुरुषः (1st person), एकवचनम् (Singular); परस्मैपदम्
भक्तिम्devotion
भक्तिम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootभक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम् (Feminine); द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम् (Singular)
and/also
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
पराक्रमम्valour/prowess
पराक्रमम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootपराक्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम् (Masculine); द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम् (Singular)
and/also
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
ममmy/of me
मम:
सम्बन्ध (Possessor)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम-शब्दः; षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), एकवचनम् (Singular)
तुbut/however
तु:
वाक्य-सम्बन्धक (Contrast marker)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/व्यतिरेकसूचक-अव्ययम् (adversative particle: but/however)
अभिप्रायम्intention/purpose
अभिप्रायम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootअभिप्राय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम् (Masculine); द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम् (Singular)
असन्निरीक्ष्यwithout examining/probing
असन्निरीक्ष्य:
क्रियाविशेषण (Adverbial modifier of main verb)
TypeIndeclinable
Rootअस् + निरीक्ष् (धातु) → असन् (नञ्-पूर्वकः) + निरीक्ष्य (क्त्वान्त/ल्यप्)
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (Gerund/Absolutive); नञ्-पूर्वकः (negative prefix); अर्थः: ‘न निरीक्ष्य’ = ‘without examining’
मात्राwith (your) mother
मात्रा:
सहकारक/सहयोग (Associate; with)
TypeNoun
Rootमातृ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम् (Feminine); तृतीया-विभक्तिः (Instrumental), एकवचनम् (Singular)
सहtogether with
सह:
सहकारक-प्रवर्तक (Marker of association)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formसह-शब्दः; सहार्थक-अव्ययम् (postposition/adverb meaning ‘together with’), तृतीया-सहयोगी
अभ्यर्दसिyou torment/afflict
अभ्यर्दसि:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootअभ्यर्द् (धातु)
Formलट्-लकारः (Present Indicative); मध्यम-पुरुषः (2nd person), एकवचनम् (Singular); परस्मैपदम्
माम्me
माम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम-शब्दः; द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम् (Singular)
सुदुःखम्very painful/severe pain
सुदुःखम्:
कर्म-विशेषण (Object complement/qualifier)
TypeAdjective
Rootसु + दुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम् (Neuter); द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम् (Singular); विशेषणम् (adjectival) — ‘अतिशयेन दुःखम्’

I know your devotion (to me) and your valour, O Lakshmana! But now, without understanding my intention you are causing me and mother severe pain and torment.

R
Rama
L
Lakshmana
K
Kausalya

FAQs

Dharma requires understanding intention (abhiprāya) before reacting; even devotion can become harmful if it ignores the righteous purpose.

Rama addresses Lakshmana, acknowledging his loyalty but correcting his emotionally driven resistance to Rama’s decision.

Discernment (viveka)—Rama calls for thoughtful inquiry rather than impulsive opposition.